Tvrdé a mäkké spoluhlásky
Spoluhlásky sa delia na:- tvrdé: d, t, n, l, ch, h, g, k
- mäkké: ď, ť, ň, ľ, c, č, ž, š, dz, dž, j
- obojaké: m, b, p, v, z, s, f, r
Tvrdé spoluhlásky
Po d, t, n, l, ch, h, g, k sa v koreni domáceho slova (v slovách prevzatých z iných jazykov tomu môže byť inak) píše vždy y alebo ý.
Toto neplatí v prípade slov zvukomalebných, kde sa vždy píše mäkké i, ako napr. kikirikí, kikiríkať, tik-tak, tikať, chi-chi, chichotať sa, hi-hi, zhíknuť.
Tiež pozor na niektoré cudzie predpony ako napr. kilo- (kilometer, kilogram), centi- (centimeter) alebo často používané výnimky: kino, kimono, mikina, gitara, diktát, diskusia, história a mnohé iné.
Tvrdé spoluhlásky d, t, n, l a mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ sa určujú podľa výslovnosti. Tam, kde sa vyslovujú tieto spoluhlásky mäkko (de, te, ne, le, di, ti, ni, li), vystupujú ako mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, aj keď majú v
napísanom slove grafickú podobu bez mäkčeňa. Vtedy po nich píšeme mäkké i (napr. divadlo, deti, pivnica, klinec). Ak sa vyslovujú tvrdo, nasleduje tvrdé y (napr. dych, tykadlo, nylon, lyže).
Pozor na prípad spojenia predpony končiacej na -d- (napr. pred-, pod-,od-) a slova začínajúceho na -i-. Vtedy sa bez ohľadu na tvrdú výslovnosť rešpektuje pôvodné i z koreňu slova, ako napr. odísť, odistiť, predizba, odinštalovať.
U písmena L táto výslovnosť nemusí byť zreteľná. L sa vyslovuje tvrdo v týchto slovách (nasleduje ho y ):
lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lýceum, oplývať, plynúť, splývať, zlyhať
Mäkké spoluhlásky
Po ď, ť, ň, ľ, c, č, ž, š, dz, dž, j sa v koreni domáceho slova (v slovách prevzatých z iných jazykov tomu môže byť inak) píše vždy i alebo í.
Pozor na často používané výnimky, napr. bicykel, cyklus, Cyril, cynický a mnohé iné.
