D, T, N, L

Tvrdé spoluhlásky d, t, n, l a mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ sa určujú podľa výslovnosti. Tam, kde sa vyslovujú tieto spoluhlásky mäkko (de, te, ne, le, di, ti, ni, li), vystupujú ako mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, aj keď majú v napísanom slove grafickú podobu bez mäkčeňa. Vtedy po nich píšeme mäkké i (napr. divadlo, deti, pivnica, klinec). Ak sa vyslovujú tvrdo, nasleduje tvrdé y (napr. dych, tykadlo, lyže).

Pozor na prípad spojenia predpony končiacej na -d- (napr. pred-, pod-,od-) a slova začínajúceho na -i-. Vtedy sa bez ohľadu na tvrdú výslovnosť rešpektuje pôvodné i z koreňu slova, ako napr. odísť, odistiť, predizba, odinštalovať.

U písmena L táto výslovnosť nemusí byť zreteľná. L sa vyslovuje tvrdo v týchto slovách (nasleduje ho y ):
lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lýceum, oplývať, plynúť, splývať, zlyhať