Slovenská gramatika

Urči neohybný slovný druh

expand learning text

Slovné druhy

Slovné druhy sa delia na:
1. Ohybné: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá.
2. Neohybné: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovce

Príslovky

Vyjadrujú okolnosti deja. Delia sa na:
1. miesta: doma, vonku, dole, vpredu, pomimo, ďaleko atď.
2. času: dnes, včera, už, dávno, neskoro atď.
3. spôsobu: krásne, ukážkovo, nahnevane, smutne, ročne atď.
4. príčiny: omylom, nezámerne, náhodou atď.

Predložky

Predložky stoja pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami a bližšie určujú ich vzťah a pád, napr. s, bez, kvôli, pre, nad, k, ku atď.

Spojky

Spojky spájajú vety a vetné členy, napr. a, i, ale, preto, lebo, naviac, aj, že atď.

Častice

Častice sú špecifický slovný druh, ktorý vyjadruje vzťah rozprávajúceho k výpovedi obsiahnutej vo vete, udávajú pravdepodobnosť alebo vytýkajú určitý vetný člen (napr. ale, aby, pekne, pokojne, kiež, práve, snáď, možno, taktiež: áno, nie, atď.

Citoslovce

Citoslovce popisujú zvuky, napr. hav-hav, mňa, bŕ, pssst, hop, žblnk; taktiež prepána, nedajbože atď.

Slová patriace k viacerým slovným druhom

Niektoré slová zaraďujeme podľa kontextu k rôznym slovným druhom, napr.:
pomimo: V dedine i pomimo rastú stromy.= príslovka; prešla pomimo lesa = predložka
okolo: Deti behali v lese i okolo. = príslovka; preletel okolo stromu = predložka
blízko: Mesto je blízko. = príslovka; Bývame blízko lesa.= predložka
vďaka: Patrí ti moja vďaka. = podstatné meno; Vďaka tebe sme to zvládli.= predložka
ledva: Ledva to stihol! = častica; Začal pracovať, ledva dopil kávu. = spojka
ale: Ale som sa zľakol! = častica; Som chorá, ale pracujem. = spojka
že: Že už prídeš domov! = častica; Sľúbil som, že pôjdem so školy. = spojka
aby: Aby sme už boli na dovolenke! = častica; Mama chce, aby som sa viac učila. = spojka
pekne: Svadobná tabuľa bola pekne a bohato vyzdobená. = príslovka; Len sa pekne posaď! = častica (pekne tu neudáva spôsob, akým sa má sedieť, iba zdôrazňuje žiadosť.)
i: Chutili mi jablká i hrušky. = spojka; Chutili mi i hrušky. = častica (i tu poukazuje na vetný člen-hrušky. Veta sa dá zmeniť na: I hrušky mi chutili. )



Určenie pádu podstatných mien pádovými otázkami

expand learning text

Pády podstatných mien

Ohybné slovné druhy sa v reči používajú v rôznych tvaroch. Pre podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky tieto tvary delíme do pádov. V slovenskom jazyku rozlišujeme 6 pádov, na ktoré sa spytujeme pádovými otázkami.
1. Nominatív: kto? čo? Muž, žena, dieťa
2. Genitív z (od) koho? z (od) čoho? Muža, ženy, dieťaťa
3. Datív komu? čomu? Mužovi, žene, dieťaťu
4. Akuzatív koho? čo? (vidím) Muža, ženu, dieťa
5. Lokál o kom? o čom? Mužovi, žene, dieťati
6. Inštrumentál s kým? s čím? Mužom, ženou, dieťaťom

Ak treba určiť pád nesklonného podstatného mena (napr. párty, rande), nahraď ho niečím iným. Napr.: Večer chystám party. -> Večer chystám muža/stroj/ženu... -> Koho, čo? (4. pád - Akuzatív)



Určenie gramatickej kategórie podst. mien (rod, číslo, pád)

expand learning text

Gramatické kategórie pri podstatných menách

U podstatných mien rozlišujeme tieto gramatické kategórie: rod, číslo, pád (a niekedy k nim patrí i vzor).

Rod


Mužský: ten strom, dom, kolega, Lučenec, Ján atď.
Ženský: tá žena, láska, závisť, kosť, ulica, step, Orava, Jana atď.
Stredný: to dievča, auto, mača, zábradlie, more, pole, vysvedčenie atď

Číslo


Jednotné (singulár): muž, kolega, žena, šteňa atď.
Množné (plurál): muži, kolegovia, ženy, šteňatá atď.

Pády podstatných mien


1. Nominatív: kto? čo?
2. Genitív z (od) koho? z (od) čoho?
3. Datív komu? čomu?
4. Akuzatív koho? čo? (vidím)
5. Lokál o kom? o čom?
6. Inštrumentál s kým? s čím?

Ak treba určiť pád nesklonného podstatného mena (napr. párty, rande), nahraď ho niečím iným. Napr.:Večer pripravujem party. -> Večer pripravujem muža/stroj/ženu... -> Koho, čo pripravujem? (4. pád - Akuzatív)



Určenie vzoru podstatných mien

expand learning text

Vzory podstatných mien

Podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa týchto vzorov:
1. Chlap - životné podstatné mená, ktoré končia spoluhláskou alebo na -o. Napr. majster, Jano.
2. Hrdina - životné podstatné mená, ktoré končia na -a. Napr. huslista.
3. Dub - neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku. V tvare nominatívu množného čísla majú príponu –y (duby). Napr. hnus.
4. Stroj - neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré v nominatíve množného čísla majú koncovku -e. Napr. vankúš.

Zvieracie podstatné mená (pes, had, vlk, orol) sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap. V množnom čísle (psy, hady, vlky, orly) sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj. Avšak ak zosobňujú životnú formu (väčšinou zakončenú -i, psi, hadi, vlci, orli), skloňujú sa ako chlapi. Napr. statoční ako orli, hladní ako vlci (nie vlky).

Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa týchto vzorov:
1. Žena - podstatné mená zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska. Napr. hviezda.
2. Ulica - podstatné mená zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je mäkká spoluhláska. Napr. pšenica.
3. Dlaň - podstatné mená, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V množnom čísle zakončené na -e (dlane). Napr. loď, hrsť.
4. Kosť podstatné mená, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V množnom čísle zakončené na -i (kosti). Napr. vlasť.

Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa týchto vzorov:
1. Mesto- podstatné mená, ktoré sú zakončené na samohlásku - o. Napr. plemeno.
2. Srdce - podstatné mená, ktoré sú zakončené na samohlásku - e. Napr. pole, plece.
3. Dievča - podstatné mená, ktoré sú zakončené na samohlásku - a. Napr. dieťa.
4. Vysvedčenie podstatné mená, ktoré sú zakončené na dvojhlásku - ie. Napr. ústranie.



Slovesný vid

expand learning text

Slovesný vid

Slovesá dokonavé vyjadrujú dej, ktorý už bol alebo bude ukončený, dej časovo ohraničený. Napr. Zuzka napíše knihu. Zuzka napísala knihu. Spoznáme ich podľa toho, že nedokážu vyjadriť súčasný čas .

Slovesá nedokonavé nevyjadrujú, či bol dej dokončený a cieľ splnený. Napr. Zuzka píše knihu. Zuzka písala knihu. Spoznáme ich podľa toho, že dokážu vyjadriť súčasný čas a tiež sa dá pred ich infinitív vložiť sloveso budem alebo prestať. Napr. budem písať, prestať písať.



   
   

Copyright © 2017 - 2020 Eductify