Priama reč
Priama reč
Priama reč presne opakuje, čo niekto povedal.
Priamu reč dávame do úvodzoviek:
„Poď von.“
Uvádzacia veta pred priamou rečou
Keď najprv povieme, kto hovorí, za uvádzacou vetou píšeme dvojbodku.
- Otec povedal: „Poď von.“
- Mama sa opýtala: „Kde si bol?“
- Učiteľ zvolal: „Výborne!“
Uvádzacia veta za priamou rečou
Keď najprv napíšeme priamu reč a až potom kto hovorí, uvádzacia veta začína malým písmenom.
- „Poď von,“ povedal otec.
- „Kde si bol?“ opýtala sa mama.
- „Výborne!“ zvolal učiteľ.
Pozor: Pri oznamovacej vete dávame namiesto bodky čiarku:
„Poď von,“ povedal otec.
Uvádzacia veta uprostred priamej reči
Niekedy je veta o tom, kto hovorí, vložená do priamej reči.
- „Poď von,“ povedal otec, „a zober si čiapku.“
- „Musím sa ponáhľať,“ povedala Ema, „lebo mi ide autobus.“
Priama myšlienka
Rovnako môžeme zapísať aj to, čo si niekto myslí.
- Tomáš si pomyslel: „To sa mi podarí.“
- „To sa mi podarí,“ pomyslel si Tomáš.
Zapamätaj si
- Priamu reč píšeme do úvodzoviek: „ “.
- Ak je uvádzacia veta pred priamou rečou, píšeme dvojbodku: Otec povedal: „Poď von.“
- Ak je uvádzacia veta za priamou rečou, začína malým písmenom: „Poď von,“ povedal otec.
- Otáznik a výkričník zostávajú v úvodzovkách: „Kde si bol?“ opýtala sa mama.
