Vetné členy

Vetné členy

Vo vete majú slová rôzne úlohy. Tieto úlohy nazývame vetné členy.

Najdôležitejšie vetné členy sú podmet a prísudok.

Podmet

Podmet hovorí, kto alebo čo niečo robí. Nemusí byť vždy vyjadrený, ale vždy je v prvom páde (nominatíve).

Pýtame sa naň otázkami:

Kto? Čo?

Napríklad:

• Janko číta knihu. → Kto číta? Janko
• Pes šteká. → Kto šteká? pes
• Auto stojí pred domom. → Čo stojí? auto
• Píšem knihu. → Kto píše? ja (nevyjadrený podmet)

Prísudok

Prísudok hovorí, čo podmet robí alebo čo sa s ním deje.

Pýtame sa napríklad:

Čo robí? Čo sa deje?

Napríklad:

• Janko číta knihu. → Čo robí Janko? číta
• Pes šteká. → Čo robí pes? šteká
• Auto stojí pred domom. → Čo robí auto? stojí

Prisudzovací sklad

Podmet a prísudok spolu tvoria prisudzovací sklad.

• Deti sa hrajú. → deti sa hrajú
• Mačka spí. → mačka spí
• Vietor fúka. → vietor fúka

Prívlastok

Prívlastok bližšie určuje podstatné meno. Pýtame sa naň:

Aký? Ktorý? Čí?

• malý pes → Aký pes? malý
• červené jablko → Aké jablko? červené
• mamina taška → Čia taška? mamina

Predmet

Predmet dopĺňa sloveso. Pýtame sa naň pádovými otázkami, napríklad:

Koho? Čo? Komu? Čomu?

• Čítam knihu. → Čo čítam? knihu
• Peťko vidí kamaráta. → Koho vidím? kamaráta
• Píšem babke. → Komu píšem? babke

Príslovkové určenie

Príslovkové určenie hovorí, kde, kedy alebo ako sa niečo deje.

• Beží rýchlo. → Ako beží? rýchlo
• Prišiel včera. → Kedy prišiel? včera
• Sedí doma. → Kde sedí? doma

Jednočlenné a dvojčlenné vety

Dvojčlenná veta má podmet aj prísudok.

• Deti sa smejú.
• Pes beží.

Jednočlenná veta nemá bežný podmet a prísudok ako dvojčlenná veta.

• Vstávať!
• Teraz ticho!

Zapamätaj si

• Podmet zistíme otázkou: Kto? Čo?
• Prísudok zistíme otázkou: Čo robí? Čo sa deje?
• Podmet a prísudok tvoria základ vety.
• Ostatné vetné členy vetu rozvíjajú a dopĺňajú.